Slovenská veda ako z progandistického leporela
Štát dáva stovky tisíc eur ideologicky nasiaknutým výskumným projektom.
Štát dáva stovky tisíc eur ideologicky nasiaknutým výskumným projektom.

Keď som si robila rešerš pre článok o transaktivistickom vedeckom projekte, na ktorý Katedra teórie práva Univerzity Komenského v Bratislave dostala od štátu 130-tisíc eur, natrafila som na ďalšiu zaujímavú vedu. Zaujímavú nie tým, že by odhalila niečo nové. Tento súbor poznatkov ma upútal skôr svojím ideologickým, aktivistickým pohľadom na svet.
Neprekvapilo ma, že podobná veda, ako ju podrobnejšie popisujem nižšie, na Slovensku existuje. To je v poriadku. Zaujímavejším sa mi vidí, že sa jej celkom dobre darí získavať peniaze od štátu.
Stotisícové granty od štátnej Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV), ktorá spadá pod ministerstvo školstva, získava v kategórii humanitných vied iba zopár žiadateľov z mnohých. Napríklad v roku 2024 APVV v tejto kategórii z 27 podaných projektov podporila len tri. Z nich až dva sa dajú označiť za ideologicky progresivistické – jeden sa týka jazyka a identity, druhý „mapuje kolonializmus“ v slovenskom prostredí.
Kategória spoločenské vedy, kam APVV radí aj právo, ekonomiku či technické odbory, tiež obsahuje za priehršť podporených ideologických projektov. Veď si len zoberme vyššie spomenutý príklad. Teológ-právnik Ľubomír Batka s kolektívom dostali v roku 2024 viac ako 100-tisíc eur na niekoľkoročný projekt Sebaurčenie intersex, transrodových a nebinárnych osôb.
Hoci sa s vysvetľovaním transgender sebaurčenia opakujem, v súvislosti s nebinárnosťou mi to nedá. Ilustrujme si to na mierne hypotetickom príklade zo života. Muž sa úradníčke na matrike pochváli svojou gender identitou. „Som nebinárny,“ povie. Matrikárka chápavo pokýve hlavou a vydá žiadateľovi nový identifikačný doklad. Trebárs s menom „Lunar Fox“ a s označením pohlavia X. Len tak, na občanovu žiadosť. Takto by vyzeralo nebinárne sebaurčenie.
Príklad je inak len mierne hypotetický, pretože písmeno X ako označenie nebinárnosti (alebo pohlavia mimo osi žena-muž, ktoré neexistuje), majú napríklad v Kanade. A úradnú „zmenu pohlavia“ na základe žiadosti už zaviedli v mnohých štátoch EÚ.
Od leporela s pestro ilustrovanými gender identitami sa presuňme k ďalšiemu sviežemu dielku. Z Bratislavy sa za ním vydáme na stredné Slovensko.
Na univerzite v Banskej Bystrici tu v roku 2023 vznikol výskumný projekt Dejiny antiamerikanizmu v modernom vývoji Slovenska v medzinárodnom kontexte. A dostal grant 120-tisíc eur od APVV. Človek, ošľahaný silným vetrom progresivisticko-liberálnych nezmyslov, už pri čítaní tohto názvu dostáva predtuchu. Ale popis projektu aj tak prekvapí. Nepríjemne.
„Antiamerikanizmus na Slovensku vyjadruje nielen rôzne motivovanú nenávisť k USA ako štátu, ale aj hodnotám, ktoré USA alegoricky v kolektívnom povedomí reprezentujú: k idei slobody, demokracie, etnickej/náboženskej/rasovej rôznorodosti,“ napísali riešitelia z Univerzity Mateja Bela (UMB).
Tieto vety vo mne vyvolávajú nostalgiu. Pamätáte sa na rok 2023? Keď ešte Amerika bola pre niektorých občanov synonymom slobody a demokracie či ľudských práv? Boli to časy, na ktoré netreba len spomínať. Stálo by zato podrobnejšie ich preskúmať.
Ako to však Jospeh Heller v Hlave 22 vložil do úst jednej zo svojich postáv, s klapkami na očiach človek nevidí, že má klapky na očiach. Podobne znevýhodnení vedci boli pri podávaní žiadosti o grant voči vlastnému nekritickému obdivu k severoamerickému štátu nevidomí. A antiamerikanizmus popísali ako čisto škodlivý fenomén.
Kto kedy USA na Slovensku kritizoval, bol asi totiž podľa riešiteľov projektu ľudákom či komunistom. „Signifikantný vzostup antiamerikanizmu je úzko spätý s politickým inštrumentalizovaním protiamerických nálad v období ľudáckeho a komunistického režimu,“ píšu autori. Ak ste si Ameriku neobľúbili ani v „časoch slobody“, ste podľa Banskobystričanov asi konšpirátor. „Na šírenie antiamerikanizmu majú zásadný vplyv konšpiračné teórie a ich diseminácia,“ uviedli riešitelia.
Aké jednoduché. Väčšine čitateľov asi netreba vysvetľovať nevýhody takto naformulovaného projektu, no majte trpezlivosť. Sú medzi nami ešte aj slovenskí vedci. Keď sa v „dobrom“ štáte zmení vedenie na „zlé“ a „kvôli rope“ najprv unesie prezidenta jedného štátu a potom zaútočí na iný, pričom odreže svet od potrebných surovín, sú odrazu antiamerickí takmer všetci. Vrátane progresivistov a možno aj vrátane riešiteľov projektu.
loko
Pred 2 mesiacmi
Kras. Krasne popisana do ba. Ked neveris mediam hlavneho prudu si konspirator, nepriatel statu, podvratky zivel. Rovnako ako za komunizmu, nic sa nezmenilo, skutocna kritika a pravda sa nikdy nenosili.
Štefan II.
Pred 2 mesiacmi
mapovať kolonializmus v slovenskom prostredí je úplne v poriadku, lebo my sme kolónia
seph
Pred 2 mesiacmi
Podobne znevýhodnení vedci... 🤣 Ďakujem za rešerš. Drucker mal zadotovať projekt: Výskum, klasifikácia a kritériá vedeckej práce vyprodukovaných bullshitov za naše peniaze
Palo Satko
Pred 2 mesiacmi
Nuž žijeme v revolučnych časoch a tomu zodpoveda aj naša veda. Ale tak to bolo vždy. Napr.: Rok 1919. Revolučné Rusko. Sedí Peťka, ordonanc Vasilija Ivánoviča Čapájeva, za stolom a čosi píše. Príde Furmanov a pýta sa ho: - Peťka, čo to píšeš? - No, Dmitrij Andrejevič, dizertačnú prácu. - odvetí Peťka. - A na akú tému? - Nosenie vody v rešete. - Peťka! Čo je to za názov? Svoju dizertáciu by si mal nazvať: Transport kvapalín s nízkou dynamickou viskozitou v neprispôsobených nádobách. - Supernázov! Dmitrij Andrejevič. - A neviete kde je Vasilij Ivánovič? - Ten píše na dvore. Fiurmanov vyšiel na dvor a pýta sa komandíra: - Vasilij Ivánovič, čo to píšete? - Dizertačnú prácu na tému Vplyv kožených hudobných inštrumentov na sexuálny život duševných pastierov ruského ľudu. - ... a ako sa to volalo pôvodne? - Na chu.a je popovi garmoška...
Mivo
Pred 2 mesiacmi
Dobrá práca p. redaktorka. Pri ministrovi Druckerovi a jeho poradcoch (Bútora, Baťo) školstvo ani ani inak nemôže vyzerať. Logicky potom vzdelávanie, mládež a inteligencia dtto. Model rezortu školstva a jeho financovanie je relikt socializmu a minulosti. Vtedy, keď boli hranice uzatvorené a hospodárstvo, ktorého najcennejšia časť, vzdelané ľudské zdroje, pracovali pre národnú ekonomiku, to malo zmysel. Dnes je to nezmyslom a korumpovaním alebo ulievaním peňazí pre "svojich". Štát sa má starať iba o základné školstvo, aby nevyrástla negramotná mládež. Ďalšie vzdelávanie majú prevziať/podieľať sa priemyselné/finančné subjekty, priemysel zdravotníctva alebo štát pre svoje potreby (hlavne tie umelecké/mediálne/filozofické školy) a pre potreby rozvoja štátu. Dvojnásobne to platí pre SAV - ktorá sa má financovať sama, nie sa priživovať na štáte. Obdobne by bolo treba preorať celý štátny rozpočet a na polovicu znížiť ministerstva. Namiesto zbytočné ministerstva kultúry stačí, kultúrna agentúra starajúca sa o celoštátne kultúrne ustanovizne, ostatné majú financovať krajské a miestne samosprávy, ak chcú. Boli by peniaze aj pokoj od utláčaných umelcov, ktorí by dostali slobodu a zbavili sa okov finančnej závislosti a financovania od štátu.