Čo hrá v prospech Ukrajiny a čo v prospech Ruska

Ruská armáda v utorok začala trojdňové vojenské cvičenia s jadrovými zbraňami, do ktorých sú zapojené tisíce vojakov po celej krajine. Aj Bielorusko v pondelok oznámilo, že spustilo vojenské cvičenie zamerané na použitie jadrových zbraní, ktoré má na svojom území z Ruska.

Jadrové cvičenia sa uskutočňujú v čase, keď sa Kyjev aj Moskva stali terčami rozsiahlych útokov. Rusko pred týždňom pomocou dronov a rakiet uskutočnilo svoj doposiaľ najväčší útok od začiatku vojny s Ukrajinou. Bombardovanie prišlo len niekoľko dní po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že vojna by sa mohla čoskoro skončiť.

Kyjev rýchlo cez víkend reagoval náletom s viac ako 500 dronmi, ktorým sa podarilo preniknúť cez hustú protivzdušnú obranu v okolí Moskvy. Zatiaľ čo ruské bombardovanie údajne zabilo 24 ľudí, reakcia Kyjeva spôsobila smrť najmenej štyrom ľuďom.

Oba útoky boli výraznými prejavmi meniaceho sa charakteru rusko-ukrajinskej vojny, ktorý ovplyvňuje niekoľko trendov.

Tým prvým je zvýšená opatrnosť na bojovej línii. Front sa takmer nehýbe, pričom obe strany konfliktu sa zdráhajú posielať vojakov do otvoreného priestoru kontrolovaného nepriateľskými dronmi.

Živej sily je totižto na rozdiel od dronov nedostatok. V horšej situácii je Kyjev, ktorý dlhodobo čelí rastúcemu odporu civilistov voči násilnému odvádzaniu mužov na ulici. Moskva je na tom lepšie, no aj Kremeľ sa začína stretávať s poklesom záujmu dobrovoľníkov o vstup do armády.

Veľkosť ruskej armády na Ukrajine sa možno ešte nezmenšuje, no významne ani nerastie. V takejto situácii sa ruská generalita zrejme rozhodla dať dole nohu z pedálu a pri útočných operáciách postupovať opatrnejšie.

Nasvedčuje tomu aj hodnotenie veliteľa 1. ukrajinského útočného pluku, ktorý tvrdí, že straty ruských infiltračných jednotiek spôsobené bezpilotnými lietadlami sa znížili o dve tretiny. Predpokladá sa, že výrazne v tomto smere pomohlo lepšie maskovanie vojakov umožnené rastom jarnej vegetácie.

V situácii zvýšenej opatrnosti na fronte sa obe strany zjavne zameriavajú na zasadzovanie čo najbolestivejších úderov vzdušnými prostriedkami – najmä dronmi a raketami. Často spomínaným trendom posledných mesiacov je v tomto ohľade úspech Ukrajiny v dorovnaní náskoku Ruska pri útokoch dronmi dlhého doletu.

Po víkendovom dronovom útoku sa napríklad ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pochválil, že „dnešné ukazovatele aktivity naznačujú, že naše aktívne opatrenia prevyšujú tie ruské“.

Ukrajinské útoky naozaj dosahujú hmatateľné výsledky. Bombardovacia kampaň Kyjeva zameraná na rafinérie, ropovody a skladovacie zariadenia viedla k zníženiu vývozu ropných produktov o približne 10 percent.

Podľa trhových analytikov sa počet zasiahnutých ruských rafinérií od začiatku roka zdvojnásobil. „Útoky, ktoré zasiahli aj ropovody a skladovacie zariadenia, znížili ruskú ťažbu ropy, čo vyvíja tlak na federálny rozpočet Moskvy, kde dane z ropy a plynu tvoria približne štvrtinu príjmov,“ zhodnotili analytici pre agentúru UBN.

Rozsah narušenia sa stále zvyšuje. Agentúra Reuters odhaduje, že ukrajinské útoky medzi januárom a májom vyradili z prevádzky rafinérsku kapacitu o rozsahu 700-tisíc barelov denne v 16 rafinériách.

Škody sa zreteľne prejavujú na poklese vývozu. Dodávky ruských ropných produktov po mori klesli v apríli na 7,77 milióna ton, čo je o 9,8 percenta menej ako v marci a o 17 percent menej ako v rovnakom období minulého roka.